Inferno – cesta do kruhov pekelných

Ach jaj… už pár rokov si hovorím, že sa musím vyhýbať zľavovým akciám. A ako správne tušíte, darí sa mi parádne. Adventný kalendár v Tlame ma počas sviatkov opäť elegantne postrčil k nákupu nového kúsku do zbierky. Tentoraz ku mne doputovalo Danteho Inferno v celej svojej temnej kráse.

Na moju obhajobu: nebol to úplne prvoplánový “klik a mám to”. O hre som si najprv všetko naštudoval a poctivo zvažoval, či do toho ísť. Nakoniec som usúdil, že nazrieť do deviatich kruhov pekelných v sprievode Danteho nemusí byť najhorší nápad. (Veď koľkokrát sa človek môže legálne túlať peklom bez následkov?)

Hra je silne inšpirovaná Božskou komédiou od Danteho Alighieriho a vychádza z jeho popisu pekla rozdeleného na deväť kruhov. A áno, peklo tu nie je len kulisa, ale plnohodnotná hviezda večera.

Mechanicky ide o veľmi jednoduchú hru. Prakticky… no, povedzme, že peklo sa nevolá peklo len tak. Z Inferna mám celkom oldschool pocit ešte z čias, keď neboli v móde ťahy vetviace sa do nekonečna a keď sa z jedného kola nestalo dvadsaťminútové kombo. Toho sa tu určite nedočkáte. Nie že by som kombenie nemal rád, práve naopak, ale aj bez kombenia vám Inferno v hlave vie spraviť peklíčko.

Ťah hráča je až prekvapivo jednoduchý:

  1. Posuniete dušu poznačenú konkrétnym hriechom hlbšie do pekla.
  2. V druhej fáze vykonáte akciu vo Florencii, kde ide o čistý worker placement.

A teraz to dôležité: ako tieto dve veci spolu súvisia? Úplne elegantne. Podľa toho, na akom políčku duša skončí v pekle, máte také možnosti umiestnenia vo Florencii. Výborné prepojenie a pritom jednoduché, funkčné, a hlavne tematické.

Vo Florencii si spravidla vyberáte dve možnosti z ôsmich. A akcie? Tie sú až komicky priamočiare:
od „vezmi si dve mince“, cez „vezmi si nového workera“, až po „komplexnejšie“: za dve mince si kúp zahranie akčnej karty.

Úprimne, po hrách ako SETI, Obleva, Inventions pôsobí Inferno chvíľami ako ich chudobný bratranec. Ale pozor aj keď to na papieri vyzerá jednoducho, pekelná logistika vám dá zabrať. Najviac ma baví ten rébus, ktorý riešite prakticky v každom ťahu: ktorú dušu posunúť, kam, aby to sedelo bodovo aj akčne.

Pohyb po kruhoch pekelných je zároveň skvelý zdroj bodov. Keď duša zhýralca doputuje do správneho kruhu pekla, na mieste sa zastaví, práve dorazila tam, kde má byť… na večnosť. Za „doručenie“ správnej duše do správneho kruhu:

  • získate body,
  • a zároveň vykonáte florentskú akciu podľa políčka, na ktorom duša skončila.

Samozrejme, najviac bodov je za duše z najspodnejších kruhov tam, kde končia zradcovia a podvodníci. (Klasika: čím horší človek, tým lepší bodový balík. Tematicky presné.)

Duše sa však v pekle neobjavujú len tak. Potrebujú vaše pričinenie. Jednou z úloh vo Florencii je udávanie hriešnikov, ktorí následne smerujú na popravisko a ich duše na miestny cintorín. Áno, hra vás občas nechá cítiť sa ako manažér pekla s KPI-čkami. A funguje to.

Musím povedať, že Inferno je veľmi atmosférická hra. Vizuál aj produkčné spracovanie sú naozaj krásne. Pravda, kúpil som si k tomu aj figúrky pekelných strážcov, takže to vyzerá o level lepšie, ale aj základné komponenty sú spravené výborne.

Veľmi sa mi páčia meeplíci duší, ktorí majú priamo v sebe vyrazený symbol svojho hriechu. Znázornenie Danteho pekla je dominantou herného plánu a nielenže dobre vyzerá, ale aj výborne funguje.

Skórovanie je už o niečo komplexnejšie, ale asi netreba ísť do detailov. „Donáška“ duší do správneho kruhu nie je jediný spôsob bodovania, bodov viete nazbierať pokojne 120+, pričom slušná časť príde až v záverečnom skórovaní.

Infernu sa chcem ešte povenovať hlbšie, ale zatiaľ ma téma aj vizuál celkom lákajú vracať sa k hre. Rébus, ktorý riešite počas partie, je natoľko lákavý a zaujímavý, že Inferno asi zostane pár týždňov na mojom stole.

A úprimne? Ak už mám niekde „tráviť čas v pekle“, tak nech mi to aspoň dáva body.

Hru môžete zakúpiť vo vydavateľstve Tlama Games